Názor čitateľa: "Pamätníky versus osobnosti"

Do redakcie sme obdržali email od čitateľa nášho webu s nasledovným obsahom (jeho prílohu zverejňujeme v plnom znení bez úprav):

Vazeny pan Huba, v prilohe Vam posielam clanok "Pamatniky versus osobnosti", ktorym reagujem na aktualnu situaciu v meste BB v suvislosti s navrhom pamatnika Janovi Langosovi. Budem rad, ak Vas tato tema zaujme a stane sa predmetom diskusie alebo aspon maleho zamyslenia. Dakujem za porozumenie. Zdravi Miroslav Toman

Pamätníky versus osobnosti

      Na Slovensku je to už tak, že osobnosti a pamätníky s ich menom napriek chceniu ich navrhovateľov žijú v mysliach ľudí často protichodným spôsobom. Posledným príkladom je kontroverzný zákon o zásluhách Andreja Hlinku. Obávam sa, aby podobný osud nestihol aj navrhovaný pamätník Jánovi Langošovi v Banskej Bystrici.

     Návrh poslanca Pirošíka odsúhlasený mestským zastupiteľstvom má už totiž svojich odporcov, ktorí po meste verejne spisujú petíciu proti jeho postaveniu. Navonok argumentujú potrebou mestských financií na iné účely pre občanov, hoci v pozadí nemožno nevidieť rukopis bývalých komunistov, ktorí považujú Jána Langoša za ponovembrového hrobára komunizmu v Československu a nikdy mu to nezabudnú.

     Stretol som sa však aj s názormi starších Bystričanov - súputníkov Jána Langoša, ktorí ho vídali v uliciach mesta v časoch hlbokej totality často v chúlostivých situáciách a čudujú sa, prečo má byť ten pamätník práve v Bystrici a na návrh poslanca, ktorého priezvisko paradoxne symbolizuje komunistickú éru v tomto meste, ktorá ublížila mnohým statočným ľuďom vrátane Jána Langoša. Aj keď mlčiacej väčšine je to zrejme jedno, toto sú možno nechcené dôsledky niečoho, čo by som obrazne nazval „malé znásilnenie ducha mesta".

    Iba pripomeniem, že na stránkach tohto webu som vyjadril svoj názor vtedy ešte len k myšlienke poslanca Pirošíka, aby mesto postavilo svojmu rodákovi Jánovi Langošovi pamätník /viď reakcie na článok „ Pán Langoš, chýbate tu" z júna 2007/. Opieral som sa o existujúci duch mesta historicky nateraz nestotožnený s takouto pamiatkou na Jána Langoša, ktorý by si to pozerajúc na nás zhora určite neprial. Nehovoriac o tom, že takáto iniciatíva by skôr prináležala jeho priateľom, ktorí mu pomáhali,  alebo Demokratickej strane, ktorú viedol. To by bolo takpovediac „zo srdca" a nie „oficiálne neosobne" zo  zákonodarnej vôle mesta.

     Tak ako sa nepatrí účelovo vykladať históriu, tak nemožno jedným rozhodnutím zmeniť duch mesta, to musí jednoducho dozrieť. Návrh poslanca Pirošíka bol nezrelý, bez predchádzajúcej zmysluplnej spoločenskej diskusie /dúfam, že nie účelový/. Škoda, že sa niekedy nepočúvame. Môže sa totiž ľahko stať, že dôstojnosť osobnosti, ktorú si chceme pripomenúť trebárs pamätníkom, vystavíme zbytočnému verejnému pranierovaniu.

    Našťastie Ján Langoš je a zostane prirodzenou osobnosťou boja za slobodu a demokraciu v Československu i na Slovensku bez ohľadu na to, kto a ako bude nazerať na jeho zložitú životnú púť, či bude alebo nebude mať niekde pamätník. Skúsme však nabudúce zbytočne nehazardovať s jeho menom alebo inej prirodzenej osobnosti. Je múdrejšie nechať dozrieť čas...

Miroslav Toman

(UPOZORNENIE: Názory prezentované v tomto príspevku sú osobné názory čitateľa a redakcia nepreberá za ne žiadnu zodpovednosť a ani sa s nimi nestotožňuje)

Komentáre

som pamatnik a neviem o tom

Tie reci Mira Tomana, co pocul o Janovi Langosovi, mi evokovali Doru z Tajovskeho „Zenskeho zakona“. Tato klebetnica (M. Markovicova) chodila podpalovat Misovu mamu (H. Melickova), ze Anicka (E. Vasaryova) vystava s inymi chlapmi a je Misovi (J. Adamovic) neverna. A ked sa Mara spytala, ze kto to hovoril, Dora pridala, ze videli ju!

S predkami Jana Langosa sa nasa rodina kontaktuje 70 rokov. Nie sme pribuzni. Do Janovho rodneho domu som chodil, este som ani skolak nebol. Moja stara mama /1901-1992/ a Janova stara mama, volali sme ju teta Irenka /1896-1990/, mali k sebe velku doveru. Ak inokedy nie, stretavali sa v nedelu po rannej omsi a rozpravali si svoje radosti i starosti z tyzdna.

Chodieval som v tych rokoch do kostola so starou mamou. Pocul som mnohe z toho, co teta Irenka a este viac jej sestra teta Marca /1891-1983/ aj z rodinneho zivota rozpravali. Ony obe zili v tom istom dome na Rudlovskej ceste ako Jano. O takom probleme, aki vraj spominaju suputnici, nikdy ani nehlesli. A to svetobeznicka teta Marca mala dar reprodukovat onake veci, co za dlhy zivot zazila!

Neviem si to ani casovo predstavit, o com by v suvislosti s Janom mohli stari suputnici rozpravat. Jano sa po vysokej skole usadil v BA. Domov chodieval len na kratsie navstevy. Kto neveri, nech sa spyta Janovej krstnej mamy, tety Gabiky. Tato jedina sestra jeho mamy dodnes zije v ich starom dome. Pamat jej sluzi vyborne.

Palo Katreniak

moj pocit

Z celeho prispevku pana Toma som vycitila, ze ak by pamatnik pre J. L. navrhol niekto iny a nie poslanec Pirosik, tak by bolo vsetko v poriadku (to je moj subjektivny pocit a nemozem za to). Ja len nerozumiem, ze niekto z poslancov navrhne nieco pozitivne, chce, aby sa nezabudlo na cloveka, ktory urobil pomerne hodne pre obcanov tohoto statu (nejdem to znovu vymenuvat, ale je toho bez pochyb hodne) a najdu sa ludia, co to budu kritizovat, dokonca sa im neleni minat cas a energiu na spisovanie peticie. Asi by nebolo od veci, pozriet si dalej od nosa, vykaslat sa na zabomysie vojny a spisovat radsej peticie proti skandaloznemu hospodareniu s mestskym majetkom a nehoraznemu rozpredaju, vdaka ktoremu je zasa toto mesto (rep. jeho obyvatelia) chudobnejsie o par milionov, ktore mohli byt prave pouzite na tie spominane opravy ciest a pod.
S pozdravom "Nech zije zdravy rozum"
Andrea

malé zamyslenie

Autor článku sa domnieva, že návrh pamätníka Jánovi Langošovi „bol nezrelý, bez predchádzajúcej zmysluplnej spoločenskej diskusie“.
Neviem, čo mal na mysli pod „zmysluplnou diskusiou“ v tomto meste, ktorého „existujúci duch“ nie je podľa neho s takým niečím stotožnený. Vie si vôbec autor predstaviť zmysluplnú diskusiu s boľševikmi a neoboľševikmi tohto mesta? Alebo má strach z petície organizovanej komunistami, ktorých chcel Ján Langoš zakázať?
Skôr by som od neho očakával uznanie mestskému zastupiteľstvu za tento počin. On ho však namiesto toho nazýva „malým znásilnením ducha mesta". Naozaj si autor článku myslí, že boľševického „ducha mesta“ možno znásilniť? Nie je to tak, že práve spomínaný „duch“ znásilňuje toto mesto?
Vedel by som pochopiť, že človeka nepoznajúceho prácu a činy poslanca Pirošíka môže iritovať jeho priezvisko. Pokiaľ sa autor článku ako bývalý poslanec naďalej zaujíma o chod mestskej samosprávy, mal by vedieť, že poslanec Pirošík presadzuje transparentnosť, zákonnosť, fair play, ústretovosť voči občanom a prioritu záujmov mesta pred egoistickými skupinovými záujmami. Mal by vedieť aj to, že za jeho poslanecké aktivity by ho tunajší „súdruhovia“ najradšej prehryzli. Mám sa domnievať, že autor článku o tom nič nevie? Alebo sa mám azda domnievať, že nielen „súdruhom“, ale aj jemu nevoňajú aktivity poslanca Pirošíka?
Nijako nemôžem pochopiť, ako môže prekážať priezvisko poslanca Pirošíka niekdajšiemu demokratovi premenenému na pragmatického podnikateľa, ktorý okrem iného kolaboroval/uje v hlbokom „občianskom porozumení“ s bývalým nomenklatúrnym kádrom KSS, ktorý ešte stále parazituje na tomto meste, ako keby sa rok 1989 nebol vôbec udial.

Počúvajme sa.

Janko,
dovolil som si iba verejne vysloviť svoj názor na tzv. oficiálne schvaľovanie pamätníkov štátom alebo miestnymi či regionálnymi samosprávami osobnostiam našej histórie, ktoré buď vyvolávajú v spoločnosti kontroverzné názory ľudí a historikov /A.Hlinka/ alebo ešte na to nedozrel čas krátko po ich smrti v meste, kde stále žije iný duch - genius loci /J.Langoš a jeho zložitá životná púť v rodnom meste/. Myslím si, že keby išlo o iniciatívu jeho priateľov alebo Demokratickej strany, bolo by to náležité a prirodzené, určite skôr ako v parlamente.
A naozaj nemám nič proti priezvisku poslanca Pirošíka, iba som si vypočul v tejto súvislosti údiv nekomunistov-pamätníkov obdobia komunizmu a jeho hlavných predstaviteľov v B.Bystrici v čase, keď tu žil /neľahko/ aj Ján Langoš. To je všetko.
Ako inteligentný a skúsený človek skús niekedy čítať aj medzi riadkami odo mňa to, čo tam v skutočnosti je, podľa možnosti bez zaujatosti... teraz som hovoril naozaj iba na tému niekedy paradoxného vzťahu osobností a pamätníkov.
Zdravi Miro Toman

taka tomanovcina

Co uz len tymto chcel basnik povedat! M.

Poslať nový komentár

Nepovinné. Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.
  • Povolené HTML značky: <a> <em> <strong> <cite> <code> <ul> <ol> <li> <dl> <dt> <dd>
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.

Viac informácií o možnostiach formátovania

CAPTCHA
Opíšte prosím písmená a číslice ktoré vidíte do políčka nižššie. Ospravedlňujeme sa ale je to nutná ochrana pred spammermi.Ďakujeme za porozumenie
Image CAPTCHA
Copy the characters (respecting upper/lower case) from the image.