poslanec.sk

Do redakcie sme obdržali email od čitateľa nášho webu s nasledovným obsahom (jeho prílohu zverejňujeme v plnom znení bez úprav):

Vazeny pan Huba, v prilohe Vam posielam clanok "Pamatniky versus osobnosti", ktorym reagujem na aktualnu situaciu v meste BB v suvislosti s navrhom pamatnika Janovi Langosovi. Budem rad, ak Vas tato tema zaujme a stane sa predmetom diskusie alebo aspon maleho zamyslenia. Dakujem za porozumenie. Zdravi Miroslav Toman

Pamätníky versus osobnosti

      Na Slovensku je to už tak, že osobnosti a pamätníky s ich menom napriek chceniu ich navrhovateľov žijú v mysliach ľudí často protichodným spôsobom. Posledným príkladom je kontroverzný zákon o zásluhách Andreja Hlinku. Obávam sa, aby podobný osud nestihol aj navrhovaný pamätník Jánovi Langošovi v Banskej Bystrici.

     Návrh poslanca Pirošíka odsúhlasený mestským zastupiteľstvom má už totiž svojich odporcov, ktorí po meste verejne spisujú petíciu proti jeho postaveniu. Navonok argumentujú potrebou mestských financií na iné účely pre občanov, hoci v pozadí nemožno nevidieť rukopis bývalých komunistov, ktorí považujú Jána Langoša za ponovembrového hrobára komunizmu v Československu a nikdy mu to nezabudnú.

     Stretol som sa však aj s názormi starších Bystričanov - súputníkov Jána Langoša, ktorí ho vídali v uliciach mesta v časoch hlbokej totality často v chúlostivých situáciách a čudujú sa, prečo má byť ten pamätník práve v Bystrici a na návrh poslanca, ktorého priezvisko paradoxne symbolizuje komunistickú éru v tomto meste, ktorá ublížila mnohým statočným ľuďom vrátane Jána Langoša. Aj keď mlčiacej väčšine je to zrejme jedno, toto sú možno nechcené dôsledky niečoho, čo by som obrazne nazval „malé znásilnenie ducha mesta".

    Iba pripomeniem, že na stránkach tohto webu som vyjadril svoj názor vtedy ešte len k myšlienke poslanca Pirošíka, aby mesto postavilo svojmu rodákovi Jánovi Langošovi pamätník /viď reakcie na článok „ Pán Langoš, chýbate tu" z júna 2007/. Opieral som sa o existujúci duch mesta historicky nateraz nestotožnený s takouto pamiatkou na Jána Langoša, ktorý by si to pozerajúc na nás zhora určite neprial. Nehovoriac o tom, že takáto iniciatíva by skôr prináležala jeho priateľom, ktorí mu pomáhali,  alebo Demokratickej strane, ktorú viedol. To by bolo takpovediac „zo srdca" a nie „oficiálne neosobne" zo  zákonodarnej vôle mesta.

     Tak ako sa nepatrí účelovo vykladať históriu, tak nemožno jedným rozhodnutím zmeniť duch mesta, to musí jednoducho dozrieť. Návrh poslanca Pirošíka bol nezrelý, bez predchádzajúcej zmysluplnej spoločenskej diskusie /dúfam, že nie účelový/. Škoda, že sa niekedy nepočúvame. Môže sa totiž ľahko stať, že dôstojnosť osobnosti, ktorú si chceme pripomenúť trebárs pamätníkom, vystavíme zbytočnému verejnému pranierovaniu.

    Našťastie Ján Langoš je a zostane prirodzenou osobnosťou boja za slobodu a demokraciu v Československu i na Slovensku bez ohľadu na to, kto a ako bude nazerať na jeho zložitú životnú púť, či bude alebo nebude mať niekde pamätník. Skúsme však nabudúce zbytočne nehazardovať s jeho menom alebo inej prirodzenej osobnosti. Je múdrejšie nechať dozrieť čas...

Miroslav Toman

(UPOZORNENIE: Názory prezentované v tomto príspevku sú osobné názory čitateľa a redakcia nepreberá za ne žiadnu zodpovednosť a ani sa s nimi nestotožňuje)