poslanec.sk

Napriek tomu, že B.Bystrica je sídlom Slovenskej agentúry životného prostredia, ktorá sa snaží, pre ňu dostupnými prostriedkami, o implementáciu Európskeho dohovoru o krajine (EDOK) prostredníctvom Centra starostlivosti o vidiecke životné prostredie, prednáška o Európskom dohovore o krajine (EDOK), ktorej som sa zúčastnila 25. marca,  sa uskutočnila vo Zvolene. Samozrejme aj preto, že na Technickej univerzite vo Zvolene existuje Katedra plánovania a tvorby krajiny, ktorá „vychováva“ odborníkov pre oblasť o.i. aj starostlivosti o krajinu.

     Priznajme si úprimne, koľkí z nás počuli o Európskom dohovore o krajine. A pritom sa jedná o dokument, ktorý Slovenská republika prijala a ratifikovala v už r. 2005. Problematika, veľmi zjednodušene povedané, atakov na krajinu je pravdepodobne celoslovenským problémom a to práve pod vplyvom rozmáhajúcej sa individuálnej dopravy, masového turizmu, ale aj súčasnej praxe v plánovaní miest a krajiny. Určite je veľmi ťažké, aspoň tak sa to javí aj v B.Bystrici, nájsť súlad medzi sociálnymi potrebami, ekonomickými aktivitami a ochranou životného prostredia a krajiny. Pritom sa potreba príjemného mestského prostredia stáva čoraz naliehavejšou.

„V 90. rokoch sa jedným  z kľúčových pojmov stala krajina. Súviselo to s jej veľkými zmenami v poslednom desaťročí – prelievaním sa sídiel do krajiny, budovaním veľkých skladov a obchodných stredísk, výstavbou diaľnic, obrovskými billboardami... Na krajinu je zároveň viazaný pocit identity, krajina nám hovorí, kde sme doma a tým odpovedá na otázku, kto sme.“

(Václav Cílek, Makom – kniha míst, 2007)

Ilustračné video - Ničenie verejnej zelene
pri oprave teplovodného potrubia Banská Bystrica Podlavice 2007

Práve Európsky dohovor o krajine (EDOK), v slovenskej verzii Zákon č. 515/2005 Z.z. hovorí aj o tom, že krajina je priestorom verejného záujmu a ak sa správne chápe, je aj zdrojom ekonomických príjmov, dokonca jej manažment a obhospodarovanie vedie k tvorbe pracovných príležitostí. Je škoda, že v slovenských podmienkach sa viac hovorí o vidieckej krajine a stále sa akoby  zabúda na to, čo je mestská krajina, jej kvalita, čo ju tvorí.

Málo sa spomínajú kvalitné otvorené verejné priestranstvá, ktoré majú svoju sociálnu, estetickú a ekologickú funkciu a prispievajú k zvyšovaniu kvality života obyvateľov.
Tu by mala zohrávať dôležitú úlohu verejnosť a verejná mienka. Práve EDOK hovorí o tom, že „cieľová kvalita krajiny znamená prianie a požiadavky verejnosti, týkajúce sa charakteristických čŕt krajiny, v ktorej žije“. Je asi logické, že pri súčasných ľudských problémoch je bežné, pozerať sa na krajinu (aj tú mestskú) a pritom nevidieť jej hodnoty. V slovenských (Bystricu nevynímajúc) pomeroch sa asi mnohokrát jedná o názory, ktoré predbehli dobu, alebo ktoré sa začnú uplatňovať až vtedy, keď ich pochopí samospráva,  alebo až keď bude neskoro?

Malým či nemalým úspechom na slovenské pomery v tomto prípade je novela Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, kde do jednotlivých stupňov územno-plánovacej dokumentácie sa krajina dostala aspoň čiastočne a mala by stanovovať regulatívy a limity využitia krajiny. Rovnako dôležité je do budúcnosti prijímanie VZN, ktoré určia územia výnimočné z hľadiska krajiny.

V Banskej Bystrici prebehlo vyhodnocovanie pripomienok ku Konceptu územného plánu mesta. Spoliehať sa na to, že pod vplyvom hospodárskej krízy budú zabrzdené mnohé záujmy, ktoré atakujú otvorenú aj mestskú krajinu by bolo určite nemiestne. A ukľudňovať sa tým, že najviac si uvedomíme hodnoty krajiny vtedy, keď krajinu strácame, sa mi zdá smutné.

A tak sa postupne zmierujem s tým, že v BB budeme mať to, čo si zaslúžime, pretože to, aká bude Bystrica je odrazom našej „vnútornej krajiny“ a aj odrazom toho, ako sú a budú schopní naši volení zástupcovia vnímať istú usporiadanosť, harmóniu a súlad vzťahov v mestskej krajine.

(voľne spracované na základe prednášky doc. Ing. Petra Jančuru, PhD. – vedúceho Katedry plánovania a tvorby krajina TU Zvolen a Mgr. Pavlíny Mišíkovej – Ministerstvo životného prostredia)