poslanec.sk

V piatok 22. mája v Banskej Bystrici, Na Troskách, v rušnom obchodno-zábavnom centre Europa shopping center ožila stará Radvaň, nielen prostredníctvom výstavy starých pohľadníc a dobových fotografií. Do života bola uvedená zaujímavá a dôležitá kniha, historicky prvá monografia o Radvani. Zostavovateľ, „šéf" širokého autorského kolektívu Vladimír Sklenka, v tandeme s Marcelom Pecníkom urobili kus skvelej práce. A tak sprevádzaná dobrou muzikou kapely BB Band Dixieland Jazz Band, pekným slovom spoluautorov, herca Juraja Sarvaša, riaditeľky Stredoslovenského múzea Zuzany Drugovej, predstaviteľov mesta Banská Bystrica, za účasti významných zástupcov obce historikov, mnohých Bystričanov a najmä skalných Radvančanov, vchádza kniha slávnostne medzi čitateľov.

Kniha je životopisom starobylej rybárskej osady, ktorá vyrástla za zákrutou rieky Hron, chránená  kopcom Hôrka i skalnatým bralom vrchu Urpín pri dávnovekej ceste Via Magna a v 13. storočí dostala podľa kráľovského úradníka Raduna, meno villa Raduana, či Radvaň. V neskoršom kráľovskom remeselníckom mestečku žili s významné šľachtické rody, chýrni remeselníci - hrebenári, garbiari, farbiari, klobúčnici, súkenníci, kováči, sanitrári, prachári, mnoho významných osobností verejného života. Chotár siahal od úpätia bystrického vrchu Urpín až po záhadný Velestúr v Kremnických vrchoch.

Zásadný zlom v živote  Radvane nastal v roku 1966, keď sa Radvaň stala súčasťou mesta Banská Bystrica. V decembri 1975 začali starú Radvaň búrať. V 80-tych rokoch tu bolo postavené veľké panelákové sídlisko. Zo slávnej starej Radvane zostalo len torzo uprostred nových betónových ulíc. Masívny bytový panelákový blok pri hlavnej štvorprúdovej ceste do Banskej Bystrice obyvatelia nazvali „Čínsky múr". Za ním sú skryté niektoré pôvodné stavby Radvane, svedkovia dávnych čias. V súvislosti s asanáciou Radvane došlo aj k presunu slávneho Radvanského jarmoku do Banskej Bystrice. Starodávny spor o jarmok, spred viac ako tristo rokov, keď Radvančania a Bystričania zlostne „cerili na seba zuby", je bezpredmetný.

Bohatú minulosť Radvane a Kráľovej dnes pripomínajú Radvanský kaštieľ, Bárczyovský kaštieľ, Tihányiovský kaštieľ, katolícky kostol na Hôrke, evanjelický kostol s farou a sochou básnika Andreja Sládkoviča, cintoríny v Kráľovej a na Hôrke a ako „memento mori" pozostatky cintorínov na ulici Družby a Bočnej ulici.

Nová kniha je predovšetkým spomienkou na veci minulé. Ďalšia budúcnosť Radvane je tesne spojená s budúcnosťou Banskej Bystrice. V radvanskom katastri žije dnes vo veľkých bytových domoch na sídliskách Fončorda, Radvaň, Podháj i Pršianska terasa, niekoľko desiatok tisíc obyvateľov. Na mieste bývalého príjemného malého mestečka dnes pulzuje nepokojný mestský život, rušné štvorprúdové cestné tepny. Starí Radvančania, ktorí sa pri výstavbe nového sídliska museli odsťahovať, sa dnes stretávajú už len v radvanských kostoloch, či na jeseň v cintorínoch a spolu s novými obyvateľmi čakajú na obnovenie chátrajúceho parku a kaštieľa Radvanských, či rozpadávajúceho sa Bárczyovského kaštiela. Veď radvanské knihy by sa patrilo uvádzať do života doma u Radvanských, aj keď takáto udalosť v postindustriálnej budove, stelesňujúcej súčasný konzumný spôsob života „na troskách minulého" má svoju symboliku a význam. Dobrý duch starého mestečka a novej dobrej knihy sa ani tu určite nestratil.

Radvaň ožila v Európe.

Milan Lichý, poslanec MsZ, Banskobystrická alternatíva