poslanec.sk

Doplnené a aktualizované 8.5.2008

S trojmesačným odstupom času od prehry a s dobrým úmyslom reflektovať polročné obdobie, keď sa mesto Banská Bystrica pokúšalo postúpiť do druhého kola kandidatúry o titul EHMK v roku 2013 konštatujem, že Banská Bystrica už najmenej 10 rokov a ani v súčasnosti nemá na to, aby mohla byť označená ako mesto kultúry. Ani Slovenské, ani hlavné a už vôbec nie Európske. Dôvody, ktoré ma k tomuto osobnému názoru vedú, pochádzajú z praktického poznania a pozorovania javov, ktoré sa v meste diali alebo dejú. Ak totiž aj napriek vynikajúcim výsledkom niektorých kultúrnych inštitúcií i nezávislých organizácií, ktoré však nezastrešuje ani nefinancuje mesto, kultúra v meste stagnuje, resp. nefunguje poriadne, chyba bude zrejme niekde v centre mestského diania. Keďže aj kultúrny život v meste v mnohom závisí od jeho riadenia, myslím si, že na banskobystrickom magistráte nefunguje poriadne manažment kultúry. Pokiaľ viem, mesto už dlhé roky nemá žiadnu ucelenú víziu, koncepciu rozvoja kultúry. Nerobí ani žiadnu koordináciu kultúrnych aktivít, z ktorých mnohé sú naozaj pozoruhodné, celoslovensky i medzinárodne uznávané.

            Podobná „antikoncepcia" ovládla manažment mesta aj v roku 2007 pri pokuse o kandidatúru na titul EHMK 2013. Možno to bol časový sklz, ktorý zanechalo ešte bývalé vedenie mesta, možno nedočkavosť a neznalosť problematiky niektorých funkcionárov, najskôr však neodborné posúdenie kvalifikačných podmienok kandidatúry, ktoré vyústilo do netransparentného výberu a rýchleho vymenovania hlavnej koordinátorky s malými alebo takmer žiadnymi skúsenosťami s organizovaním veľkých kultúrnych akcií a projektov. Zvolanie megaporady všetkých riaditeľov inštitúcií sídliacich v meste by nebol až taký zlý krok. Závery z nej však nevytvorili príležitosť pre desiatky šikovných Bystričanov aktívne sa podieľať na tvorbe základnej idey projektu. Tá totiž vznikla dodnes neobjasneným spôsobom. Všetci si dobre pamätáme vystúpenie hlavnej koordinátorky projektu v regionálnom denníku STV (asi pred rokom) s tzv. témou Tlkot srdca Európy s už hotovým logom, ktoré bolo nevydarenou grafickou konštrukciou 13-ky a srdca. Už vtedy som v rozhovoroch s niektorými členmi Koordinačno-riadiacej komisie (KRK) navrhoval, aby bola vypísaná riadna verejná súťaž na hlavnú ideu projektu, ktorú by si obyvatelia mesta prirodzene osvojili. Namiesto toho vznikol nefunkčný KRK a neskôr (zrejme aj pod tlakom verejnej mienky) ešte horšia, nová téma BABY NARODENÉ V EURÓPE, ktorá na podnet VÚC zahrňovala aj 13 okresov banskobystrického kraja. Podľa môjho názoru je prvotná príčina neúspechu kandidatúry zakotvená už v tomto období. Najmä v násilných konštrukciách typu „keď 2013 tak 13 okresov", „BaBy ako skratka Banskej Bystrice" alebo „dieťa narodené v roku 2004 bude mať v roku 2013 deväť rokov" a v chybnej predstave, že treba mať čím skôr tému a logo, čo najviac propagácie a projekt potom už nejako dáme dokopy.

Pôvodné logo kandidatúry mesta
Autor loga: KAROL LIČKO (HLP grafik s.r.o) v spolupráci s Katedrou grafiky FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici, ZDROJ: http://www.banskabystrica.sk/main.php?id_menu=22282

Aj keď nepopieram úprimnú snahu Jany Orlickej pripraviť viacero zaujímavých kultúrnych akcií a prezentovať mesto ako lídra kandidatúry, rýchla a zhora nadiktovaná téma vrcholiaca mítingom s názvom Všetky deti žiadajú na banskobystrickom námestí 1. júna si srdcia Banskobystričanov nezískala. Nedostatočná príprava hlbšej idey (podčiarkujem skutočnej idey - nie marketingového sloganu), neznalosť dramaturgických postupov a bezradnosť v riadení projektu sa prejavili aj v potrebe oslovenia externých spolupracovníkov projektu. Dramaturgická rada (DR) bola kreovaná ex post - až 28. júna (namiesto na začiatku, keď sa tvorila idea) a spočiatku som bol v nej jediný Bystričan. Aj keď som uznal možné pozitívne podnety talentovaných a skúsených tvorcov, ako sa spočiatku javili externisti (scenáristka a režisérka Martina Diosi, výtvarník Tomáš Ciller alebo hudobník Jiří Vondráček), už koncom leta sa prejavili negatíva tejto voľby. Hoci sa mi za ich podpory podarilo zmeniť nevkusnú, až dehonestujúcu značku (prvé logo prerobené na akési embryo), téma BABY BORN IN EUROPE, ktorá sa na našich dramaturgických poradách čoraz viac ukazovala ako prázdna floskula, neobsahujúca viac ako uvedené konštrukcie, bola tabu. Keď sa spomínaní externisti začali postupne z DR (z rôznych dôvodov, najčastejšie kvôli zaneprázdnenosti) vytrácať, pochopil som, že do projektu treba zapojiť čo najviac skúsených a tvorivých Banskobystričanov, ktorí majú k mestu úprimný vzťah. Skôr než popíšem ich nepochybnú zásluhu na tom, že projekt vôbec uzrel svetlo sveta, chcem sa zastaviť pri podiele na príprave projektu dvoch údajne ostrieľaných externistov z Prahy.

Prvým bol prof. Ján Vedral (pedagóg na Akadémii umení v Banskej Bystrici), ktorý sa najskôr (od konca júna až do konca septembra) pravidelne zúčastňoval zvolaných zasadnutí dramaturgickej rady. Druhý, Daniel Sobotka (kultúrny manažér, vraj sa podieľal na projekte Praha - EHMK 2000) pracoval od apríla až do odovzdania projektu na zmluvu s MsÚ ako koordinátor pre stratégiu a úzko spolupracoval s hlavnou koordinátorkou projektu i Projektovým tímom (PT). Spočiatku sa mi zdalo ich profesionálne vystupovanie i názory pre tvorbu projektu prínosom. Až do 14. novembra, kedy sme sa všetci (vrátane ostatných členov PT) zhodli na „zlyhávaní koordinačnej funkcie Jany Orlickej", ktorá „činnosť tímov nekoordinovala dostatočne, často improvizovala, neprejavila dostatok schopnosti pre tímovú prácu a vo finále dokonca niektorými nevhodnými, emocionálne zbytočne exponovanými zásahmi ohrozila prípravu publikácie" (z listu primátorovi a viceprimátorovi mesta) som ich názory a postupy rešpektoval a spolu s ďalšími kolegami z Banskej Bystrice všemožne pomáhal projekt pripravovať. Keď však pre zaneprázdnenosť z tvorby vypadol aj prof. Vedral (v októbri ani novembri sa už DR nezúčastňoval) a D. Sobotka mal čoraz častejšie spory s hlavnou koordinátorkou, bolo mi jasné, že projekt je ohrozený. Napriek tomu, že zmluvy na písanie projektu neboli zo strany mesta (dodnes) vystavené, pomáhali sme takmer zúfalému D. Sobotkovi oslovovať spoluautorov
z radov historikov a umelcov Banskej Bystrice. Tvorili, redigovali, prekladali a upravovali sme texty pre jednotlivé kapitoly, ktoré aj vďaka jeho znechuteniu i čiastočnej pasivite (mesto mu vraj načas neplatilo) vznikali na poslednú chvíľu - tesne pred podaním na Ministerstvo kultúry. Nebyť úsilia viacerých Bystričanov, ktorí sa podieľali na písaní, fotografovaní, zalomení, grafike i tlači projektu, obetavého nasadenia mladých členov Projektového tímu, ktorí pracovali nad rámec svojich zmlúv, nebola by prihláška na MK SR odišla načas. Mnohí z týchto nezazmluvnených ľudí sa v tejto záverečnej, chaoticky koordinovanej fáze prípravy projektu presviedčali na spoluprácu veľmi ťažko, vykonali však slušnú a veľmi dobrú prácu (viacerí z nich dodnes nedostali sľúbený honorár či odmenu) aj v rámci spomínanej bezduchej témy, ktorej, žiaľ, nepomohli ani pozvaní priatelia z Prahy.

Začiatkom septembra, keď sa DR pomaly rozpadávala, navrhol som prizvať do spolupráce skúsenú i medzinárodne uznávanú autorku a režisérku Vieru Dubačovú. Jej Divadlo z Pasáže i ďalšie aktivity (Medzinárodný festival komunitného umenia ARTETERAPIA) sú v strednej Európe ojedinelé, čo predstavitelia mesta neocenili napr. ani symbolickou účasťou na jej podujatiach. Venuje sa tiež práci s 3. sektorom, čo bolo zrejme hlavným dôvodom prečo členovia DR a PT akceptovali jej účasť na projekte. Aj ona, už ako členka DR, od začiatku naznačovala problematickosť zafixovanej témy BABY..., ktorú však už nikto nechcel meniť, hoci v tom čase to ešte bolo možné. Zrejme aj preto pri rozhovoroch počas Dní mesta (september) vznikla na jej podnet alternatívna idea projektu o znovuoživení kultúrnej identity i umeleckej slávy starých Bystričanov. Tento žiadúci a dlhodobý proces v dušiach ľudí sme nazvali REINKARNÁCIA IDENTITY. Inšpiráciou bolo rozprávanie Milana Lichého a viacerých odborníkov - historikov o kultúrnych dejinách Banskej Bystrice  s cieľom ich priblíženia pre súčasnú generáciu. Tento nápad sa, žiaľ, stal len podlinkovou, tzv. B-líniou projektu, ktorá však navrhovala najväčšie množstvo reálnych a nízkonákladových projektov prevažne z prostredia 3. sektora. Spoluautorom textu 13-tich zastavení, akýchsi medzníkov v renesancii identity Banskobystričanov, som bol s V. Dubačovou a metodikom SOS Martinom Krajčovičom, ktorý ako dramaturg i dramatik výrazne pomohol aj pri tvorbe textov pre A-líniu. O tom, že náš „béčkový" projekt neskôr zaujal viac ako BaBy born... svedčia aj pozitívne ohlasy z úspešných kandidujúcich miest (Košice a Martin), ktoré o jeho originálny obsah prejavili záujem. Oslovení sme boli najmä z Projektového tímu kandidujúceho mesta Martin, ktoré sa v druhom kole pokúša nadviazať regionálnu spoluprácu aj s banskobystrickou Akadémiou umení, Divadlom z Pasáže a Stredoeurópskym festivalom humoru a satiry Kremnické gagy.

O tom, že manažment kultúry a teda aj projektu na magistráte totálne zlyhal som sa presvedčil po odvolaní J. Orlickej z funkcie hlavnej koordinátorky v polovici novembra, teda mesiac pred ústnou prezentáciou na MK SR. Predpokladal som, že vedenie mesta ustanoví na túto funkciu D. Sobotku, ktorý mal najväčšiu sumu informácií a predpoklady dotiahnuť kandidatúru do 2. kola. Viceprimátor R. Kazík nás vtedy ubezpečil, že celú vec preberá do svojich rúk a „urobí všetko pre to", aby Banská Bystrica postúpila. Keď sa dva týždne takmer nič nedialo, navrhol som (s V. Dubačovou a M. Krajčovičom) novú schému riadenia projektu aj s výhľadom na pokračovanie v ďalšom období (v druhom kole). D. Sobotka, ktorý sa viac sústreďoval na prezentáciu mesta v Bruseli (čo sa mi nezdalo také dôležité a stálo to pritom veľa peňazí) sa k novej schéme postavil veľmi rezervovane, ďalší ju rozoberali, ale k posunu nedošlo. A tak projekt asi dva týždne pred najdôležitejšou prezentáciou na MK SR nemal svojho pána - t.j. mestom ustanoveného, kompetentného a zodpovedného manažéra (J. Orlická odišla z MsÚ takmer zo dňa na deň, údajne bez riadneho odovzdania podkladov a informácií, navyše odmietala spolupracovať). Projektový tím, vrátane D. Sobotku, nemal predĺžené zmluvy, každý z nich robil na dobré slovo pána viceprimátora. To však dodnes nenadobudlo reálne vyjadrenie. Aj generálka prezentácie na MK SR dopadla tak, že sa (deň vopred) aj vďaka neprítomnosti pána primátora neuskutočnila. D. Sobotka ako strategický líder zrejme nepovažoval za potrebné a nevyhnutné technicky a najmä režijne naskúšať s účinkujúcimi toto veľmi dôležité polhodinové predstavenie, kde išlo o veľa, vlastne o všetko. Už vtedy som tvrdil, že by malo byť perfektne pripravené ako balet. No na túto dôležitú koncovku zrejme už nemal dostatok vôle a síl, podcenil ju. Ako skončili prezentácie v Bruseli a na MK SR popísať nedokážem, nebol som k týmto činnostiam prizvaný. Navrhol som však, aby B-líniu projektu REINKARNÁCIA IDENTITY prezentovala V. Dubačová, ktorá bola jej dušou.

            Dostalo sa mi do uší, že náš neúspech bol spôsobený zlou prezentáciou na MK SR. Tiež som počul o tom, že náš lobing, ktorý je aj pri takýchto tendroch bežnou záležitosťou, bol veľmi nátlakový, nenáležitý. Ja si však myslím, že členovia medzinárodnej komisie nie sú hlupáci. Navyše, nešlo o Miss Slovenska, ale o EHMK. Sám často chodím do odborných porôt na divadelných súťažiach. Z mnohoročných skúseností na krajskej i celoslovenskej úrovni viem, že ak je dobrá a silná hlavná myšlienka - t. j. idea, ktorá hodnotiteľa osloví, odpustí aj technické či umelecké nedostatky, alebo trému. Údajne sa tak stalo aj pri prezentáciách úspešnejších kandidátov. A tiež viem, že nezávislí umelci (hodnotitelia) neznesú prílišné sebavedomie, chvastúnstvo a nátlak v akejkoľvek forme.

Ako rodený Bystričan som si dlho myslel, že Banská Bystrica je výborné miesto pre život. Keď som sem kedysi preniesol Kremnické divadlo v podzemí (do Divadla hudby), dúfal som, že kultúra obyvateľstva bude rásť. V potrebu oživenia kultúry pre toto mesto som veril aj pri kandidatúre na EHMK v roku 2013. Zdá sa však, že spoločenská objednávka pre hodnoty, ktoré umenie a kultúra poskytuje, v Banskej Bystrici nie je vysoká. Inak by jej totiž volení predstavitelia mesta i manažment kultúry venovali viac pozornosti i finančných prostriedkov. Na hodnotnej kultúre sa totiž zarábať nedá. Tá obohacuje ľudí inak. Kultivuje ich, aby boli lepší a inteligentnejší. S tou úrovňou a štruktúrou, aká dnes v meste pretrváva (napr. PKO apod.), sa to však určite nepodarí.

Dnes už neúspech kandidatúry Banskej Bystrice na EHMK 2013 nemá byť dôvodom na obviňovanie alebo osočovanie. Už je to za nami. Uvítal by som však (a určite aj mnoho Bystričanov), keby došlo k sebareflexii najmä v manažmente mesta. Do mestskej kultúry by nemali zasahovať ani partikulárne politické záujmy. Potrebujeme totiž postaviť mestskú kultúru na nohy, na vyššiu úroveň. Riešením nie je koncepcia postavená iba na komerčnej kultúre, ale podpora všetkých i menšinových aktivít, ktoré naplnia zmysel života Bystričanov. Veď starý bystrický slogan: Za živa v Bystrici, po smrti v nebi nie je len o materiálnom, ale aj o duševnom blahobytí.

                                                                                                                              MgA. Ján Fakla

V skratke:

O tom, prečo projekt neprešiel, by mohli rozmýšľať aj tí, ktorí boli pri jeho začiatkoch, keď:

- ustanovili do funkcie hlavného koordinátora projektu neskúsenú osobu;

- vytvorili mnohopočetný, neakčný = nefunkčný orgán (KRK);

- nezadali alebo nevypísali súťaž na hlavnú ideu (nie tému) projektu medzi domácimi umelcami či študentmi (potenciál Banskej Bystrice, Štiavnice, Kremnice...);

- pristúpili na prvé i ďalšie sporné aktivity (Tlkot srdca, Všetky deti žiadajú, BABY BORN...);

- súhlasili s úradníckym (VÚC) a heterogénnym skupenstvom 13 miest bez adekvátneho myšlienkového zdôvodnenia;

- ustanovili Dramaturgickú radu "ex post" namiesto toho, aby tvorcovia idey boli na začiatku;

- vynaložili neefektívne finančné prostriedky na poradcov zo zahraničia;

- nevytvorili na Mestskom úrade riadiace a informačné mechanizmy, ktoré by umožňovali účinnú spoluprácu Projektového tímu so zodpovednými úradníkmi i partnerskými inštitúciami;

- po odchode J.O. neustanovili zodpovedného riadiaceho manažéra projektu;

- lobovali v prospech mesta nenáležitým postkomunistickým spôsobom.

Doplnené 24.4.2008 - využite exkluzívnu možnosť a prečítajte si projekt Viery Dubačovej, Jána Faklu a Martina Krajčovica (PDF formát), s ktorým sa Mesto Banská Bystrica uchádzalo o titul EHMK 2013

Doplnené 08.05.2008 Prečítajte si oficiálny pohľad vedenia mesta na priebeh kandidatúry a na dôvody neúspechu mesta pri postupe do ďalšieho kola EHMK 2013

Zaverecna_sprava_EHMK_2013