Tvár Banskej Bystrice vytvárajú zeleno-modré hory preťaté modro-zelenou riekou Hron a samozrejme ľudia tu žijúci. Mnoho osobitých ľudských osobností v minulosti zanechalo dobré materiálne i duchovné odtlačky svojich tvárí na tvári mesta. Poznať ich dodnes. Dnes však po námestiach a uliciach tiež kráčajú ľudia, ktorých stopy sú už teraz znateľne zaznamenané v duchu mesta. Medzi nimi kráča aj muž s džezovou trúbkou. Hrá na nej Bystričanom i obyvateľom iných miest na Slovensku i v zahraničí už 50 rokov.
Jozef Karvaš (r. 1945), známy muzikant i aktívny organizátor spoločenského, verejného života.
Pochádza z rodiny, ktorá dala Slovensku aj polyhistora, ochrancu „prírodných pokladov" Andreja Kmeťa, národohospodára, záchrancu „slovenského pokladu" Imricha Karvaša, historika, správcu „pokladov dejín" Jozefa Karvaša.

Jozef Karvaš od detstva žije v Banskej Bystrici a zrástol s ňou. Od roku 1959 znie jeho trúbka pre ľudí v meste. Študent brnianskeho konzervatória sa vrátil domov, kde to za socializmu Karvašovci nemali ľahké. Žil tu, pracoval ako robotník, napríklad aj vo veľkej krajskej nemocnici, a hral. Talent ho doviedol do zahraničia, ale vždy sa vrátil. V roku 1986 zakladá džezovú kapelu BB Band Dixieland, ktorá hrá s úspechom na Slovensku a v zahraničí pod názvom BB Band Dixieland Jazz Band doteraz. Bol medzi zakladateľmi Medzinárodného dixielandového festivalu v Banskej Bystrici, spoluorganizoval množstvo džezových koncertov.
Jozef Karvaš má Cenu primátora mesta Banská Bystrica (2000), získal certifikát Osobnosť roka 2000 ABI North Carolina (USA), jeho meno sa dostalo medzi 2000 svetových osobností v edícii Milénium. Doteraz vydal 7 CD: BB Band - Dixieland Jazz Band (1996), Fly Me to the Moon (1998), Seven and One (1998), Body and soul (2001), Naše mesto (2005), Vám lásky sľub skladám, Liebesversprechen, Piesne Jána Móryho (2007), Muž s trúbkou (2009).
Lenže to nie je všetko. Nemohlo by ísť o člena tak významnej rodiny, keby jeho účinkovanie bolo len o muzike, hoci s vysokou kvalitou. Karvaš patrí aj ku kľúčovým politikom v Banskej Bystrici po zmene režimu v novembri 1989. Bol medzi zakladateľmi Demokratickej strany, obnovenej na Slovensku hneď po Novembri 1989. Zúčastňoval sa na rozbiehaní nového politického života, na verejnom dianí. Viedol Demokratickú stranu v bystrickom okrese, bol jej funkcionárom i na republikovej úrovni. Občiansky sa angažuje aj v súčasnosti.
Nie som rovesník Jozefa Karvaša. O začiatkoch jeho účinkovania viem len z rozprávania. Počul som, že keď za socializmu talentovaného mladého trúbkára volali medzi pionierskych fanfaristov, dal si podmienku hrať bez pionierskej šatky a na vystúpení mal na krku prívesok s krížikom. O starých dobrých časoch v 60-tych rokoch, keď skvelí bystrickí muzikanti, a Karvaš medzi nimi, hrávali v Národnom dome, na Serpentínkach pod Urpínom, na Kolkárni, v Hungárii, v Hrone i na iných miestach, viem tiež viac od trochu starších. Zažil som však niektoré slávne bystrické jam session v 80.-tych rokoch v objekte zvanom „Papuča", keď „muž s trúbkou" „vypaľoval" svoje výborné sóla s charakteristickým pokrikom: „Karamba", a vyzýval k hre ďalších prítomných hudobníkov. Vtedy znovu ožil v Banskej Bystrici dobrý džez a znie tu dodnes. A doposiaľ mám tú česť stretávať na bystrickom námestí človeka, ktorý je už muzikantskou legendou, ale predovšetkým čestným človekom s pevnými názormi.
Dovolím si trochu parafrázovať text z obľúbenej piesne Jozefa Karvaša „Blues železničního mostu", ktorú napísal český básnik Josef Kainar: „...některým sny se jen zdají, jiní jdou hlouběji...".
Jozef Karvaš svoje sny nielen sníva, ale snaží sa ich aj plniť a nie povrchne. Ide do hĺbky a svojou vlastnou cestou, aj keď to nie je nikdy ľahké.
Muž s trúbkou a s vlastnou tvárou.
Milan Lichý, nezávislý poslanec MsZ, klub BBA
Komentáre
ĎAKUJEM !
Pán LICHÝ,
s veľkou úctou som čítala Váš príspevok a verte, videla som aj niekoho iného...
Tiež NIKDY NESKLONIL hlavu pred "mocnou farbou" a naša RODINA veľa vytrpela.
JAROSLAV TARABA, jeden z najväčších dizajnérov v oblasti nápojového skla, roky zasvätil
PRAVDE a NESKLAMAL ! BOHU VĎAKA, má dnes 77 rokov a SOM HRDÁ, že je to môj OTECKO !
Sú ĽUDIA, čo nemusia kričať do sveta, kým SÚ !
ONI SÚ !
Prajem Vám veľa krásnych dní !
EVA
Poslať nový komentár