poslanec.sk

V utorok 2. marca o tretej popoludní sa uskutoční 32. zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici (MsZ). Toto zasadnutie je zvolané mimoriadne, nad rámec pôvodneho plánu činnosti MsZ. Bude mať dva hlavné body - nápravu nezákonností, ktoré pred nedávnom zistil pri kontrole Mestského úradu Najvyšší kontrolný úrad SR  (materiál č. 5 a č. 6), ale najmä - tzv. PPP projekt (materiál č. 10). Čiže návrh, aby si Mesto zobralo de facto úver viac ako 300 miliónov korún na výstavbu a opravu časti miestnych komunikácií.

Za zmienku však okrem toho stoja aj niektoré majetkové prevody (napr. materiál č. 4.A1 a č. 4.B1), ďalej predpokladané konečné spečatenie podoby volebných obvodov v meste pre blížiace sa komunálne voľby 2010 (materiál č. 9), správa o tom, že primátor Saktor vyčlenil v čase krízy ďalších takmer 20 miliónov korún na opravu Zimného štadióna, a to na úkor sociálnych programov, opravy fontán a údržby vodných tokov (informatívny materiál o zmene rozpočtu č. 1, pod čiarou), ale aj očakávateľná diskusia poslancov v závere MsZ k aktuálnej problematike výstavby na Kalvárii.

Poďme ale k tomu, čo bude v utorok najdôležitejšie - čiže k tzv. PPP projektu.

Že cesty a chodníky v Bystrici sú v zlom stave, je bez akejkoľvek pochybnosti. Že s tým treba niečo robiť, je tiež bez debaty. Vyvstávajú ale pritom dve otázky. Otázka č. 1: prečo sú vôbec mestské cesty také zanedbané a prečo ich rekonštrukcia nebola v posledných rokoch vo výraznejšom centre záujmu vedenia samosprávy? Odpoveď na túto otázku si dajte sami, najlepšie priamo v decembrových komunálnych voľbách. Otázka č. 2: Je navrhnutý model výstavby 1045 metrov ciest, 970 metrov chodníkov a obnovy 103 190 m2 komunikácií za sumu 311 miliónov korún (10 366 615 eur) pre Mesto výhodný? Moja odpoveď: Mám o tom silnú pochybnosť...

Prečo?

Napríklad preto, lebo s PPP projektami tohto typu je na Slovensku, a špeciálne v samospráve zatiaľ málo praktických skúseností. A Mesto Banská Bystrica ich nemá vôbec žiadne. V dôvodovej správe sa síce Magistrát odvoláva na „pozitívne skúsenosti" v mestách Košice, Rožňava či Brezno, na moju opakovanú žiadosť, aby tieto pozitívne skúsenosti spresnili a dopracovali materiál o komparatívnu analýzu z týchto miest, však robia mŕtveho chrobáka. A tak som si zisťoval situáciu v týchto samosprávach sám. A výsledky vonkoncom neboli až také jednoznačne pozitívne...

Moje pochybnosti o výhodnosti PPP projektu majú však najmä ekonomickú povahu. Ako upozornil aj bývalý prednosta Mestského úradu Radoslav Lukaj v blogu na straníckom serveri mestského SDKÚ - DS, Mesto neplánuje ísť štandardným modelom PPP, t.j. cestou výberu dodávateľa, ktorý si zabezpečí financie na zhotovenie diela a bude zodpovedať za výstavbu a údržbu komunikácií. Namiesto vzťahu Mesto - dodávateľ sa podľa Lukaja pripravuje iná cesta: dodávateľ nebude musieť čerpať vlastné zdroje, ani hľadať úver. Mesto Banská Bystrica toto urobí za neho.  Mesto už totiž vraj oslovilo banku a táto je pripravená poskytnúť financie. Pohľadávku za takmer 6, 7 milióna eur však následne banka od dodávateľa odkúpi a Mesto sa tak dostane do záväzkového vzťahu s bankou. A tú - na rozdiel od dodávateľa - nemusí primárne zaujímať kvalita komunikácií. Nehovoriac o tom, že môže dôjsť k predraženiu projektu. Banka si totiž pripočíta k cene aj DPH. A keďže mestá v zmysle daňovej legislatívy nie sú platcami DPH, nemôžu si ju ani odpočítať. Podľa Lukaja, ak by mesto išlo radšej do štandardného podnikateľského úveru na 10 rokov, ušetrilo by takmer milión eur!

Nepozdáva sa mi ani spôsob akým boli identifikované lokality v rámci Mesta, v ktorých majú byť postavené nové cesty a chodníky. Materiál síce deklaruje, že pri zostavení poradia ulíc bola zohľadňovaná intenzita dopravy, nehodovosť či dostupnosť, je ale potom záhadou, ako sa medzi medzi investičné priority dostalo napr. aj 600 metrov novej cesty za 11, 5 milióna korún na Graniari, kde býva len pár desiatok ľudí. Žeby tam bol trvalý pobyt nejakého mestského papaláša...?

V neposlednom rade, otázniky by mohol vyvolať aj samotný tender na túto veľkú zákazku. Primátor Saktor totiž neuvážene v januárovom vydaní Radničných novín povedal, že o PPP projekte už rokoval aj s jednou konkrétnou stavebnou firmou. Ak by táto v tendri zhodou okolností zvíťazila, a nejaký neúspešný uchádzač by obstáravanie napadol, je vysoký predpoklad, že Úrad pre verejné obstarávanie by celý proces zrušil. Výsledkom by teda neboli rýchlo opravené cesty a chodníky, ale len zbytočné náklady a hanba pred celým Slovenskom...

Berúc do úvahy vyššie uvedené argumenty, ako aj fakt, že páska sa má síce strihať na jeseň, ale úver za PPP projekt sa má splácať ďalších desať rokov (2011 - 2020), domnievam sa, že rozhodnutie o takomto masívnom projekte treba nechať na nové Mestské zastupiteľstvo a na nového primátora.

Vladimír Pirošík, nezávislý poslanec MsZ, klub BBA