dňom 2. 2. 2010 sa začala nová petícia za zachovanie Kalvárie v Banskej Bystrici. Petičný výbor ňou žiada primátora Ivana Saktora ako štatutára Mesta Banská Bystrica,  aby žiadnu výstavbu na Kalvárii nepovolil. Zároveň je petícia reakciou na vyjadrenia pána primátora, ktoré poskytol tlači dňa 22. 1. 2010, podľa ktorej „po právnej stránke nič nebráni tomu, aby sa plánovaná výstavba na banskobystrickej Kalvárii realizovala."

"Sme presvedčení, že zámer investora, Biskupstva Banská Bystrica, podľa projektu spracovaného architektom Marianom Šovčíkom pre územné konanie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Taktiež sme presvedčení, že akákoľvek ďalšia výstavba kopec Kalvárie znehodnotí a poškodí. Tento priestor, ktorý je charakteristickou krajinnou dominantou mesta, patril verejnosti po stáročia. Slúžil ľuďom na načerpanie fyzických a duchovných síl, poskytoval im pocit domova, slobody a krásy. Chceme, aby to tak ostalo pre nás a po nás i pre ďalšie generácie." uvádza sa vo vyhlásení petičného výboru.

Petičné hárky možno podpísať u členov petičného výboru, v Centre komunitného organizovania (Kapitulská 13, Banská Bystrica), v Divadle Ivana Palúcha (hotel Arcade, Nám. SNP 5, Banská Bystrica), alebo je možné stiahnuť ich na našej stránke www.poslanec.sk

Kalvaria_petičný harok.pdf

Elektronicky možno petíciu podporiť na stránke http://www.changenet.sk/ v sekcii „kampane!"

Petičný výbor:

PhDr. Klára KUBIČKOVÁ, PhD., Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica (predsedníčka);
Mgr. Ing. Pavol KATRENIAK, Horná 63, 974 01 Banská Bystrica(osoba určená na styk s orgánom verejnej správy);
Mgr. Andrej ČIERNY, Cikkerova 11, 974 01 Banská Bystrica;
Ing. arch. Václav CHOCHOL, Severná 18, 974 01 Banská Bystrica;
Ing. Milan LICHÝ, Sitnianska 12, 974 01 Banská Bystrica;
Ing. Otto ŠTROFFEK, Kráľovohoľská 14, 974 01 Banská Bystrica

Zároveň uverejňujeme aj materiál „Prečo nová petícia za zachovanie Kalvárie", ktorý nám zaslal petičný výbor ako zdôvodnenie svojich aktivít plus fotografie, ktoré bližšie objasňujú plány na výstavbu v tejto časti Banskej Bystrici.

Prečo nová petícia za zachovanie Kalvárie

„Zaživa v Bystrici, po smrti v nebi...". Tento príjemne znejúci slogan vznikol v časoch, keď mesto dbalo o všestranný rozvoj a poriadok na svojom teritóriu a urobilo mnoho dobra pre  prívetivosť územia. Jednou z jeho predností bolo nastolenie rovnováhy „mesta v zeleni a  zelene v meste."

V priebehu posledných rokov sa však v Banskej Bystrici zredukovala zeleň záhrad v historickom jadre mesta. Z bezprostredne blízkych okolitých návrší sa väčšina zastavala. Urpín a Kalvária sú síce zatiaľ, našťastie, výnimkou, slogan však už prestal platiť.

Dnes  je zrejmé, že oči developerov a ich klientov sa upierali už vyše 10 rokov aj na Urpín a Kalváriu, lokality, ktoré sú najbližšie k centru, a ktoré si generácie Bystričanov zvlášť vážili a chránili. V roku 2000 schválilo Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici Všeobecne záväzné nariadenie č. 80/2000 k územnému plánu aglomerácie Banská Bystrica - zmeny a doplnky V. etapa. V ňom určilo časť lúky pod Urpínom ako polyfunkčnú zónu občianskej vybavenosti a bývania zameranú vtedy predovšetkým na ochranu pamiatok i prírody a krajiny. Nikto netušil, dokonca ani poslanci, ktorí schvaľovali zmeny a doplnky pre stavbu kláštora, že je to začiatok tlaku developerov na lukratívne lokality. Do roku 2008 sa realizovala rekonštrukcia a výstavba komplexu banskobystrickej Kalvárie - krížovej cesty a kaplnky a nová výstavba kláštora Rádu bosých karmelitánov, čo väčšina obyvateľov Banskej Bystrice privítala s uspokojením. Avšak Biskupstvo Banská Bystrica malo plány stavať ďalej.

V apríli 2009 spracoval ateliér AMŠ Partners, s. r. o. pre investora, Biskupstvo Banská Bystrica, projekt pre územné konanie na výstavbu objektov na Kalvárii. Tie mali mať päť nadzemných podlaží na lúke pod Krížovou cestou, ktorá je lemovaná alejou so 76 chránenými stromami. Po niekoľkých týždňoch autor, architekt Marian Šovčík, svoj projekt korigoval. Navrhol v ňom výstavbu šiestich objektov so zastavanou plochou 6461 m². Dvojpodlažné či trojpodlažné objekty projekt popisuje ako Vzdelávací vyšší inštitút so 4 bytmi, Dom sv. Marty so 4 bytmi a štyri rezidenčné vily s 2 až 6 bytmi.

Tým sa však plány Biskupstva a projektanta vôbec nekončili. Približne v období zrodu  projektu pre územné konanie prišiel investor, Biskupstvo Banská Bystrica, prostredníctvom architekta Šovčíka s návrhom zastavať ďalšie rozsiahle pozemky na Kalvárii. Prerokovanie tohto návrhu sa uskutočnilo dňa 20. 5. 2009. Námietku na rozsiahlosť zásahu do zelene a do piety územia projektant odbil tým, že investor so zásahom nemá problém.

V tom čase udržiavala nádej na zachovanie súčasného stavu na Kalvárii iná inštitúcia. Pamiatkový úrad SR vydal ešte dňa 25. 9. 2008 rozhodnutie o ochrannom pásme pamiatkovej rezervácie mesta, ktoré sa týka aj územia Kalvárie. Podľa tohto rozhodnutia sa súčasný stav nemal zásadne meniť.

K vyhláseniu ochrannému pásmu sa postavili vlastným spôsobom tri banskobystrické subjekty.  Mesto poradilo  Biskupstvu vybaviť si výnimku z ochranného pásma pre súhlas na výstavbu. Krajský pamiatkový úrad vydal dňa 2. 10. 2009 Záväzné stanovisko, ktoré obrátilo naruby rozhodnutie o vyhlásení ochranného pásma pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica. Ústami svojho riaditeľa Miroslava Suru sa Krajský pamiatkový úrad vyjadril, že ochranné pásmo znamená iba „usmernenú výstavbu", čím chcel dať vlastne výstavbe zelenú.

Biskupstvo považovalo za lepšie riešenie domáhať sa na súde zrušenia celého ochranného pásma pamiatkovej rezervácie. Krajský súd v Bratislave rozhodol dňa 1. 12. 2009 v jeho prospech, keď vyriekol, že „súd má za to, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného sú v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov" a vec vrátil na ďalšie konanie. Tieto dôvody vyvolávajú podozrenie, že záujmy developerov majú silnejšiu pozíciu ako zdravý rozum, historické hodnoty mesta či apely občanov.

Dňa 23. 10. 2009 odovzdal poslanecký klub Banskobystrická alternatíva na Biskupský úrad list adresovaný biskupovi Rudolfovi Balážovi do vlastných rúk, v ktorom jasne formuloval nesúhlas s  ďalšou výstavbou na Kalvárii: „Prosíme Vás, aby ste zastavili zamýšľané zámery zastavať Kalvársku horu. Pokiaľ uvážite, že je vhodné stretnutie na výmenu názorov, sme Vám k dispozícii." Biskup doteraz neprejavil záujem o stretnutie so šiestimi poslancami. Rovnako sa nestretol ani so zástupcami 502 veriacich rímskokatolíckeho vyznania, ktorí sa podpísali pod protest proti výstavbe a hárky odovzdali na Biskupskom úrade koncom minulého roka.

Územné konanie k stavbe šiestich objektov vyhlásilo Mesto 19. 11. 2009 verejnou vyhláškou. Uvádza v nej, že upúšťa od ústneho pojednávania, nakoľko „stavebnému úradu sú dobre známe pomery v území a žiadosť poskytuje autentický podklad pre posúdenie navrhovanej stavby." Do stavebného konania sa prihlásilo 25 účastníkov. Títo v pripomienkach namietajú nesúlad zamýšľanej výstavby s platným územným plánom Mesta a územným plánom Vyššieho územného celku Banská Bystrica. Stavebný úrad, ktorým je Mesto Banská Bystrica, má lehotu na vydanie územného rozhodnutia predĺženú do 11. marca 2010.

Lúka, na ktorej  sa má realizovať najbližšia etapa výstavby 

Koncom roka 2009 Banskobystričania zorganizovali petíciu proti výstavbe. Podpísalo ju 550 občanov. Mesto Banská Bystrica ju zmietlo zo stola dňa 21. 1. 2010. V tejto súvislosti citovali médiá primátora Ivana Saktora, že „po právej stránke nič nebráni tomu, aby sa plánovaná výstavba  na banskobystrickej Kalvárii realizovala."

Stanovisko Biskupstva Banská Bystrica pre tlač zo dňa 12. 1. 2010, publikované napr. aj na oficiálnej stránke Konferencie biskupov Slovenska, v Katedrálnom infoliste či odvysielané v Rádiu Lumen, uvádza, že v roku 2010 obnova Kalvárie pokračuje svojou II. etapou v spolupráci s Mestským  úradom Banská Bystrica, Banskobystrickým samosprávnym krajom a Krajským pamiatkovým úradom v Banskej Bystrici s cieľom zachovať pre budúce generácie Kalváriu ako významné kultúrne a duchovné dedičstvo.  II. etapa obnovy Kalvárie obsahuje dotvorenie a obnovenie lesoparku v čelnej časti Kalvárie, ktorý je známy ako serpentíny od Národnej ulice ku Kostolu Povýšenia sv. Kríža, a regulovanú architektúru prostredia v zadnej a bočnej časti Kalvárie." Lenže serpentíny s lesoparkom cirkvi nepatria, projekty architekta Šovčíka sa ich netýkajú, a ani spolupráca v roku 2010, ako ju spomína Biskupstvo Banská Bystrica, nebola doteraz v takejto súvislosti nikde inde verejne ohlásená. Obnova serpentín je určite potrebná. Bude si však žiadať nemalé prostriedky. V rozpočte Mesta na rok 2010 nie sú na ňu vyčlenené žiadne peniaze. Nie je ani známy nijaký finančný vklad Biskupstva, ktorý by bol nasmerovaný do tejto konkrétnej časti územia Urpína.

Po mesiacoch a vlastne už rokoch utajovania, zavádzania a neinformovania verejnosti bolo zrejmé, že Mesto Banská Bystrica, Biskupstvo Banská Bystrica, Krajský pamiatkový úrad,  projektant a možno ešte niekto ďalší vytvorili spolu pevnú hradbu na uskutočnenie zámeru výstavby niekoľkopodlažných vilových bytoviek a ďalších objektov na Kalvárii.

Procesia duchovných na požehnaní Kalvárie 28.septembra 2008. Výstavba plánovaná vpravo a vľavo od cesty. 

V našich zákonoch a žiaľ ani v architektonickej praxi neexistujú definície, ktoré by sa zaoberali nemerateľnými hodnotami. Napriek tomu  práve v ich mene žiadame o zastavenie aktivít na zástavbu Kalvárie.

Starodávna Banskobystrická Kalvária (od roku 1689) nepredstavuje iba osem kaplniek, zastávok utrpenia Ježiša Krista, a jednu pôvabne skromnú kaplnku na vrchole cesty.  V rokoch 1712 - 13 tam (vtedy ešte na mestskom pozemku) na žiadosť Spolku Trpiaceho Krista občania vystavali z materiálu darovaného mestom kostolík a vysadili okolo neho a Krížovej cesty lipovú alej. Dnes je Kalvária národnou kultúrnou pamiatkou obklopenou 76 chránenými stromami tzv. Urpínskej aleje. Pre veriacich je navyše každá Krížová cesta procesom a akciou odohrávajúcou sa vo vedomí človeka a v priestore tvorenom svojou lokalitou, sprievodnou zeleňou, ako aj celým hmotným i duchovným priestorom. Patrí k tomu lúka ale aj hviezdy, spev i modlitba. 

A pre ostatných - toto miesto ponúkalo všetkým svojim návštevníkom bez rozdielu vierovyznania jeden z najúchvatnejších pohľadov na mesto a z údolia Hrona pohľad na prírodnú krásu Urpína umocnenú aj duchovným určením.

Krása a duchovno, ktoré chceme zachovať aj s ich prostredím 

Moderné mesto a jeho občania potrebujú svoje miesta na zastavenie, stíšenie, zamyslenie, zachované miesta nádhernej okolitej prírody a krajiny poskytujúce pocit harmónie, slobody, nádeje a šťastia. Inak nám ostane len čoraz väčší ruch, trma - vrma a hrozba preplnených psychiatrických čakární.

Užívanie celého priestoru Kalvárie patrí verejnosti a nie súkromným bytovým domom, rezidenčným vilám, ich plotom a autám. Petičný výbor, ktorý tvoria historička architektúry Klára Kubičková (predsedníčka), poslanec MsZ  Pavol Katreniak (osoba určená na kontakt), aktivista Andrej Čierny, architekt Václav Chochol, člen Environmentálnej subkomisie pri Konferencii biskupov Slovenska a poslanec MsZ Milan Lichý a ekológ Otto Štroffek, je zásadne proti každej plánovanej výstavbe na Kalvárii. Prosí  o podporu zachovania Kalvárie podpísaním tejto petície aj Vás.

Banská Bystrica, 2. 2. 2010

Zdroj: Petičný výbor

Foto poskytol: Ing. arch. Jozef Frtús, projektant rekonštrukcie Kalvárie a budovy nového kláštora do roku 2008