poslanec.sk

Keď si teraz, týždeň pred voľbami, čítam predvolebné letáky našich konkurenčných kandidátov, robím to čisto zo zvedavosti. Chcem naozaj natrafiť na to, na čo sme my s Luciou v kampani pozabudli, čo sme si pri čakaní na tieto voľby a vytváraní tejto stránky a našich volebných letáčikov jednoducho nevšimli. Chcem naozaj vedieť, či nepríde niekto s niečím, s čím by mňa alebo Luciu ohúril. Veď je toľko ľudí, čo sa uchádzajú o post poslanca za naše rozľahlé, ale pritom dosť zanedbané sídlisko, že tých nápadov musí byť najmenej stovka ak nie viac.

Možno, že som niečo prehliadol, ale nenašiel som nič, o čom by sme za posledné štyri roky s Luciou nehovorili, o čo by sme sa nesnažili, alebo o čom by sme neboli aspoň snívali. Samozrejme, že na nápady a sny patent nemáme, a tak môže s tou istou "našou" víziou prísť hocikto iný, ale to by bola predsa veľká zhoda okolností, no nie? Pre štyrmi rokmi som kandidoval na to isté miesto v mestskom zastupiteľstve s predstavou, že pomôžem Fončorde a hlavne ľuďom, ktorí nie len že nemajú známosti na najvyšších miestach, ale nepoznajú dokonca ani svojich poslancov. S rovnakou predstavou sa ku mne pridala po voľbách aj Lucia (napriek tomu, že som nebol Vami zvolený a napriek tomu, že to bolo mnohým divné). Štyri roky sme robili, čo bolo aj nebolo v našich silách, doslova s dobíjali na rôzne miesta, kde by sme mohli mať ako poslanci MZ dvere otvorené a kde by nebol problém predložiť žiadosti a starosti našich občanov s nádejou, že ich hlasy nebudú nevypočuté.

A zatiaľ čo občania častokrát márne hľadali svojich zvolených poslancov na stretnutiach, brigádach, protestoch, či plánovaní, my sme sa len čudovali, kto vlastne týchto utajených poslancov vlastne volil a prečo nie sú tam, kde sa rozhoduje o osudoch ich volebného obvodu.

Až teraz sa vlastne dozvedáme, že boli všade, len my sme ich nevideli, lebo asi veľmi nenápadne splynuli s davom, že vlastne súhlasili či nesúhlasili s tým, alebo oným riešením problému, že ako sa im to alebo ono snaženie páči, ale oni nemajú čas sa ukázať ako naozaj poslaní ľuďmi - poslanci.

Teraz, keď zase všetko kvitne predvolebnými sľubmi a inými veľkými rečami, opäť rozmýšľam, na čo sme s Luciou zabudli a čo ľudí presvedčí, aby nie len išli voliť, ale aby išli voliť medzi inými aj nás. Či budú opäť hľadať tých svojich poslancov na billboardoch alebo lesklých letáčikoch, kde v neprirodzených farbách ešte neprirodzenejšie sľubujú veci, ktoré sú už mnohým Fončorďanom dávno známe, len si nevedia predstaviť, ako sa s nimi vysporiadať v realite (a to nie len v tej predvolebnej, kedy poslanci na poslednú chvíľu látajú svoju štvorročnú pasivitu a snažia sa presvedčiť, že jedine čas im zabránil v tom, aby bola Fončorda o čosi opäť krajšia, čistejšia, bezpečnejšia a čo ja viem ešte čo). Alebo zalovia v pamäti a budú hľadať vo volebných zoznamoch tých, ktorých videli naživo, niekde v akcii, alebo sa s nimi dokonca rozprávali.

Sme zvedaví, čo zaberie tohto roku, a dúfame, že ľudia sa budú rozhodovať nezávisle na tom, koľko kto dal do kampane peňazí (lebo mnohokrát ide o peniaze verejné, ale „správne" usmernené) a koľko letákov si nechal vytlačiť a že sa nedajú zlákať plnofarebnosťou straníckych tímov.

Voľby 2010 - Marcel Perecár