poslanec.sk

Banská Bystrica na svojom úrade zamestnáva 215 osôb, ďalší pracujú v jej 16 rozpočtových a 2 príspevkových organizáciách. Ako boli títo zamestnanci vybratí? Prečo sú mestskými zamestnancami práve oni?

Tieto otázky stáli na začiatku monitoringu personálnej politiky slovenských krajských miest, ktorý uskutočnila mimovládna nezisková organizácia Transparency International Slovensko (TIS) http://www.transparency.sk/. Korupcia totiž nie je len tučná obálka za získanie mestskej zákazky. Ale môže mať podobu aj relatívne dobre plateného a stabilného úradníckeho miesta. A práve kvalita úradníkov je pre rozvoj mesta kľúčová. Nekompetentní úradníci dokážu dostať mesto na dlhé roky do závozu, sťažujú život občanom a sú strašiakom pre potenciálnych investorov.

Monitoring TIS hovorí o tom, že krajské mestá nerobia nič nad rámec zákona. Ba dokonca, dve z nich - Banská Bystrica a Žilina - pri obsadzovaní postov vedúcich zamestnancov porušujú zákon tým, že na tieto pozície nerobia výberové konania. Ako je to možné? Hovorkyňa primátora Saktora M. Pastuchová to pre Pravdu vysvetlila veľkým záujmov o tieto posty. Mesto podľa nej v prípade potreby siahne po záujemcoch, ktorí sa hlásia sami. (Pravda, 24.7.2007) Je však jasné, počet žiadostí v zásuvke MsÚ ešte nestačí aj na vygenerovanie kvality. Navyše, nikto nezaručí, že takýto výber „vyhrá" ten najlepší a  mesto s ním uzatvorí aj pracovnú zmluvu. V prípade výberového konania takúto povinnosť ukladá priamo zákon. Neprekvapuje preto, že na miesta referentov sa v Banskej Bystrici nerobia výberové konania vôbec.

Čo však prekvapiť musí, je fakt, že v našom meste podľa zistení TIS nemá vedenie mesta prehľad o tom, ako pracovné miesta obsadzujú ním zriadené a financované rozpočtové a príspevkové organizácie.

            Banská Bystrica má medzi bežnými krajskými mestami (Bratislava a Košice sú osobitný prípad s dvojstupňovou samosprávou) ďalší primát - má majetkový podiel v 15 obchodných spoločnostiach. Bolo by zaujímavé opýtať sa bývalých otcov mesta na ich motivácie zakladať tieto firmy a vytláčať tak verejné (mestské) peniaze mimo verejnú kontrolu. Výsledkom je však okrem iného aj dostatok politických trafík pre víťazov volieb.  Zatiaľ čo politické nominácie do kontrolných orgánov mestských firiem sú žiadúce, keď o pol miliarde v predstavenstve mestskej firmy spolurozhodujú básnik a 21-ročný mladý podnikateľ, to je už na zamyslenie.

Ako sa teda stať v Banskej Bystrici mestským úradníkom? Vo chvíli, keď píšem tento článok, v sekcii „Zamestnanie v samospráve" na banskobystrickej mestskej internetovej stránke nie je nijaká aktuálna ponuka. A pritom nie je tajomstvom, že na úrade voľné miesta sú. Koľko a akých, však vedia len tam. Obsadí ich ten, kto má správne informácie a mnohokrát aj konexie. Výsledkom je nekvalitná správa nášho mesta, zlé rozhodnutia, stagnácia. A v neposlednom rade aj zlé meno úradníkov. V Banskej Bystrici ešte potrvá, kým mestský úradník bude synonymom vzdelaného a tvorivého človeka, slušného a úctivého služobníka občanov. Kým pomenovanie „úradník" bude honorom, nie nadávkou.